Všestranné vrabce
Moji operení návštevníci ma chodili obšťastňovať celé leto i jeseň. Vždy som im ponúkla kúsok prosa zaveseného na vyschnutom stromčeku, čo slúži ako kŕmidlo. A oni sa mi vždy odmenia radostným čvirikaním a klbčením, ako si na ňom pochutnávajú.
Keď sa priblížila zima, zavesila som aj lojovú guľu pre sýkorky a na okno staršie misky na zmes zrniek. Sýkorky sa naozaj potešili a s radosťou sa kŕmili na oboch kŕmidlách. No len kým priletel kŕdeľ „mojich“ vrabcov. Chodia už na balkón vo veľkom kŕdli (možno aj 20 vrabčiakov) a narobia vždy strašný džavrik, ako by im to tu celé patrilo. Keďže senegal sa im vždy minie veľmi rýchlo, hľadali, kde by čo dobrého ešte zobli. Našli lojovú guľu (kupodivu im zachutila, aj keď po minulé roky ju ignorovali), našli aj semienka na okne. A už ich ani nenapadlo, aby na kŕmidlo pustili aj sýkorky, veď to je „ich balkón“!
Našťastie nevydurili sýkorky celkom. Teraz sa už vedia podeliť, raz sú tu vrabce, raz sýkorky, a niekedy vidím na kŕmidlách oba druhy naraz. Sýkorky vidím najčastejšie skoro ráno, hneď ako sa rozvidnie, keď vrabčiaci „ešte spia“. A do kŕmidla vyrobeného z PET-fľaše vrabce nechodia, i keď videla som už aj tam jedného vrabca, ako si s chuťou vyberal zrnká.