Denníček - marec 2008
3. 3. 2008 – Veľké upratovanie (čistenie boxu)
V boxe majú už pieskomilky toľko materiálu (pilín, rozhryzených roliek a hlavne rozhryzeného sena), až sa mi zdá, že sa tam poriadne ani samy nezmestia. Tak som sa rozhodla im ho konečne (do cca 2 mesiacoch?) vymeniť. Rikiny zatiaľ čakali v modrom boxe z Ikei prikryté vrchnákom z terárka. Všetko som im poumývala a nanovo zariadila. Dostali hrubú rozvetvenú haluz z čerešne a behacie koliesko som im zavesila na takú papierovú mriežku – uvidíme, ako dlho bude odolávať ich nenechavým zúbkom.
11. 3. 20008 – úpravy v novom domove
Papierová mriežka kupodivu odoláva. Presnejšie zatiaľ sa do nej pieskomily nepustili, ale urobili si za ňou hniezdo. Dokonca ešte nemajú rozhryzené ani všetky rúrky od toaletného papiera, čo som im tak na uvítanie dala. Niektoré si nechali a využívajú ich ako tunely. Zato behacie koliesko si zahrabali stavebným materiálom a perinami tak, že sa už netočí. Tak ho používajú ako rozhľadňu. Ale je mi to ľúto, pretože sa mi zdá, že majú v boxe trocha málo pohybu.
15. 3. 2008 (večer) – výbeh
Rikiny sa večer pýtali von. Tak som si povedala, že to skúsim, aj keď je rodina doma (hlavne Ondrejko). Preniesla som terárko do haly, všetky nebezpečné miesta a priechody pozakrývala a otvorila veko (Ondrejko mi asistoval). Hneď vyskočili na strechu, ale dolu po pripravenom rebríčku nechceli ísť. Riki-tiki som zložila na ruke, Kiki-riki skočila zo strechy terárka sama. Chvíľu pobehovali po hale a všetko skúmali. Nakoniec som ich napriek Ondrejkovmu protestu dala (rukou) naspäť do terárka – už bol čas aj Ondrejka uložiť do postieľky.
17. 3. 2008 (doobeda) – Vončenie 3.
Doobeda moje pieskomilky radšej odpočvajú, alebo sa zaoberajú nejakou nenáročnou činnosťou "doma". Tak to bolo aj dnes. Nechcelo sa im von. Po hodnej chvíli vyliezli na strechu terária a špekulovali, či sa pôjdu pozrieť ďalej, alebo nie. Kiki-riki sa rozhodla vrátiť domov a radšej sa venovala rozhrýzaniu papierovej rolky. Riki-tiki sa ale nakoniec odvážila zísť po rebríčku. Pobehovala po hale a skúmala nový priestor. Bolo smiešne, ako sa jej pri prudkom rozbehu, brzdení, či pokuse o zatáčku šmýkalo pod labkami (musím im tam dať koberec). Keď sa dosť nabehala hore- dolu, našla si miestečku v rohu za košíkom a tam sa po dôkladnej očiste uložila na odpočinok. Pýtam sa jej: "Nechceš ísť radšej domov?" a položila som ju späť na terárko. Vďačne skočila dolu, radostne sa zvítala so sestričkou a šla spať.
18. 3. 2008 – Vončenie 4.
Zase sa im nechcelo von. Až po dlhom čase sa Riki-tiki odvážila a sama zišla dolu po rebríčku. Ako vždy behala po miestnosti, šmýkala sa a všetko skúmala. Našla ohryzok papriky, čo som mala pre ne pripravený a obhrýzla všetky semienka, čo na ňom boli. Takmer po hodine sa sama vrátila po rebríčku zase domov.
Kiki-riki zatiaľ zo strechy terárka behala do môjho rukáva na mikine a zase von. Občas sa odvážila ďalej, asi tak po zips – vykukla von a zase sa stiahla a ponáhľala sa cez rukáv späť. Toto robila takmer hodinu. Na koniec (tesne pred tým, ako sa Riki-tiki vrátila z výletu, odvážila sa po mojom chrbte pod mikinou zliezť na zem. Skúmala zem len za mojim chrbtom, popri stene a okolo terárka. Nakoniec som jej ponúkla zase rukáv. Ona doň vďačne vliezla a nechala sa odviezť späť na strechu terárka. "Hop!" domov a obe sestričky sa uložili po takom náročnom výlete na odpočinok.
22.3.2008 (sobota) – Herňa v klietke
Keďže máme taký byt, že môžem venčiť len keď som sama doma, teraz cez prázdniny akosi nevenčíme (nepúšťam pieskomilky pobehať po izbe). Minule sa už dožadovali výbehu tak veľmi (hlavne Riki-tiki), že som im "v zúfalstve" vymyslela inú zábavku. Nedávno mi umrel škrečok a ostala po ňom prázdna klietka. Zatiaľ sme sa nerozhodli, či budeme mať nového škrečka, alebo klietku skúsim nejako prepojiť s terárkom, aby som pieskomilkám zväčšila obydlie. Zatiaľ som tam pre ne zriadila ihrisko. Viem, že to nie je nejaká veľká plocha na prebehnutie sa, ale aspoň zmena (a funkčné behacie koliesko na rozdiel od toho, čo majú doma - zahrabané tak, že sa netočí).
Včera som ich tam prvýkrát pustila. Presnejšie - Riki-tiki sa zas dožadovala výletu - okamžite, ako som otvorila terárko, vyskočila na strechu a hľadala mostík dolu. Ponúkla som jej ruku - ona si nastúpila a ja som ju odniesla k vchodu do klietky. Chvíľu po nej pobehovala ako splašený pieskomil , potom sa asi rozhodla, že si musí overiť cestu domov. Tak šla k vchodu - ale zdá sa, že na rozdiel od môjho presvedčenia sa nevedela vyšplhať vyššie k otvoru klietky. Pozrela na mňa vyčítavo a pískla akoby chcela povedať "ako sa odtiaľto mám dostať"?! tak som jej vložila do klietky ruku, ako to robievam v terárku - hneď si vyskočila a ja som ju preniesla na strechu terárka.
Ešte veľakrát sme v ten večer spolu absolvovali cestu zo strechy terárka do klietky a naspäť... (Kiki-riki chcela tiež na výlet, ale nevedela nájsť odvahu vyskočiť mi na ruku - takže sa dostala do klietky len dva razy na chvíľku). Nakoniec Riki-tiki klietka omrzela a chcela silou mocou preskúmať niečo ďalšie - taká bola otravná, až som ju musela zavrieť späť do terárka. Urazene si sadla do kútika do kvetináča s pieskom a ani sa nepohla.
Po chvíľke som preniesla domov aj Kiki-riki, a aby im nebolo ľúto, že sa výlet končí, ponúkla som im rolku z kuchynských utierok. Okamžite sa do nej pustili - Kiki-riki, aj "urazená" Riki-tiki. Vždy ma až udivuje, s akým nadšením tie rolky rozhrýzajú
24. 3. 2008 – Veľkonočný pondelok
Rozpráva Riki: Dnes bol už skoro ráno nejaký ruch. Ten malý (Ondrejko) od svitu behal s takým zapleteným prútikom, mamička výskala, pobehovala... no, cirkus. Ale sľúbila nám, že po Veľkej noci dostaneme šibák (to je ten zapletený prútik), aby sme ho mohli pohrýzť. Som zvedavá, ako nám to bude chutiť.
Výlet do škatule – skákanie do výšky
Zase som večer dievčence pustila na skusy do klietky. Keď už ju mali dôkladne preskúmanú, zdalo sa že Riki-tiki je stále neuspokojená. Chcela silou mocou skúmať okolie, nejaký ďalší priestor. Nakoniec som použila Jednu obrovskú škatuľu – Ondrejkovu masku – vláčik. Otočila som ho na strechu, dala som doň jednu nižšiu škatuľu ako úkryt, zopár roliek o toaleťáku drevenú preliezku z vínnej poličky a mostík vedúci na "vyššie podlažie". Riki-tiki ju najprv rýchlo preskúmala. Potom sa nechala vyniesť zase hore, ale v klietke, ani v terárku nebola spokojná, chcela len stále skúmať a skúmať. Tak som ju dala zase do škatule a tentoraz som ju tam nechala trocha dlhšie. Po chvíli sa postavila na škatuľku, chvíľu zameriavala a ... hop! vyskočila hádam aj pol metra do výšky. Našťastie škatuľa bola o hodne vyššia. Tak si chvíľu cestovala medzi škatuľou a klietkou, až nakoniec skončili obe zase doma v terárku. Aby im nebolo ľúto, že sa už výlet skončil, dostali na rozhryzenie papierovú rolku. To jediné ich dokáže uspokojiť, ani oriešok by to lepšie nezvládol.
25. 3. 2008 – Vončenie s Ondrejkom.
Ondrejko má ešte prázdniny, ale aj tak som sa rozhodla vypustiť pieskomilky pobehať si. (Ondrejko mi pri tom striedavo asistoval). Ako vždy, trvalo riadnu chvíľu, kým som ich presvedčila, aby šli von. Nakoniec vyšla len Riki-tiki. To mi práve prišiel Ondrejko "pomáhať", takže výbeh vyzeral asi tak, že sa s Ondrejkom navzájom plašili. Ondrík sa bál jej, keď sa k nemu rozbehla, zapišťal, prudšie sa pohol, potom sa zase bála ona jeho a skrývala sa za košíkom, alebo pod stolčekom. Nakoniec si (po Ondrejkovom odchode) predsa trocha pobehala (aj po mne ;) ). Bolo príjemné, ako občas prebehla po mojej nohe, keď sa mi vyškriabala do lona, alebo na chrbát, či keď vliezla do rukáva trička a vykukla pri krku... Keď sa mi už videlo, že by rada domov, ukázala som jej rukou, kadiaľ, a ona sa po rebríčku sama vrátila. Ešte obe dostali po tekvicovom zrniečku a boli spokojné.
Večer som ich už nepúšťala von (ani do klietky – herne). A ani sa veľmi nepýtali – dnes mali kopu roboty v terárku.
26. 3. 2008 – Konečne po prázdninách (ale im je to jedno)
Tak som sa potešila, že budem môcť konečne Kiki-riki a Riki-tiki pustiť v kľude pobehať. Po vyprevadení Ondrejka do školy som počkala, kým sa zobudia, všetko som pripravila, otvorila terárko a začala ich lákať von. Ale nič. Len sa na mňa pozreli, že "čo chcem" a venovali sa svojim záležitostiam. Sedím pri nich už takmer hodinu ale namiesto aby si vybehli hore, venujú sa hrabaniu, hryzeniu a podobným bežným aktivitám. Nakoniec si obe zaliezli do pelecha a uložili sa na spánok. Takto sa na mňa vykašľať! :D
Náhledy fotografií ze složky februar08